Kvercetín – terapeutické použitie

Väčšina z nás vníma imunitu najmä v súvislosti s odolnosťou organizmu voči chrípke či prechladnutiu. Vedci však dnes čoraz intenzívnejšie skúmajú funkciu imunity a možnosti jej budovania aj v spojitosti s inými závažnými ochoreniami uvedenými nižšie. Kvercetín ponúka množstvo potenciálnych terapeutických použití pri prevencii a liečbe týchto stavov.

Kvercetín

Alergie, astma, senná nádcha a žihľavka:

Kvercetín by mohol byť užitočný pri niektorých alergiách ako sú senná nádcha a žihľavka. Inhibuje tvorbu a uvoľňovanie histamínu a iných alergénnych/zápalových látok pravdepodobne stabilizáciou bunkovej membrány žírnych buniek – mastocytov.1,2 Mastocyty sú pokladané za imunitnú bránu do mozgu, ako aj za senzor environmentálneho a emocionálneho stresu a pravdepodobne sa zúčastňujú na neuropatologických procesoch ako napr. skleróza multiplex. Spomedzi produktov mastocytov sa môže s neurodegeneratívnym procesom spájať proteáza tryptáza aktiváciou špecifických receptorov (PARs) exprimovaných v mozgu, pokým interleukín (IL)-6 skôr spôsobuje neurodegeneráciu a zhoršenie dysfunkcie vyvolané inými cytokínmi; alebo môže mať ochranný účinok proti demyelinizácii. V r. 2006 ukázala štúdia, že kvercetín, prírodná látka, ktorý je schopný účinkovať ako inhibítor sekrécie mastocytov, spôsobuje zníženie uvoľňovania tryptázy a IL-6 a znižuje uvoľňovanie mRNA histidín dekarboxylázy (HDC) z ľudských mastocytov (HMC)-1. Keďže kvercetín dramaticky inhibuje mastocytovú tryptázu, uvoľňovanie IL-6 a transkripciu HDC mRNA bunkovou líniou HMC-1, robia tieto výsledky z kvercetínu terapeutickú látku spolu s inými zlúčeninami pre neurologické ochorenia sprostredkované degranuláciou mastocytov.3

Antibakteriálna aktivita:

Zdá sa, že kvercetín vykazuje antibakteriálnu aktivitu proti takmer všetkým kmeňom baktérií, o ktorých je známe, že spôsobujú respiračné, gastrointestinálne, kožné a močové poruchy.4

Artritída:

Kvercetín inhibuje aktivitu cyklooxygenázy a lipooxygenázy, čím znižuje tvorbu zápalových mediátorov.5,6 Navyše existujú správy o tom, že osoby s reumatoidnou artritídou zaznamenali zlepšenie ich stavu, keď prešli z typickej západnej stravy na vegánsku s množstvom tepelne neupraveného ovocia a zeleniny obsahujúcich okrem iných antioxidantov kvercetín.7

Rakovina:

Hoci etiológia rakoviny môže byť multifaktoriálna (napr. výživa, genetika, prostredie), je všeobecne uznávané, že hlavnú rolu v patofyziologickom procese zohrávajú reaktívne formy kyslíka a dusíka (ROS/RNS). Ukázalo sa, že ROS/RNS sú karcinogénne a môžu prejavovať svoj zhubný vplyv poškodením DNA, zmenou signálnych dráh bunky (MAPK, NFkB, AP-1, PLA, ASK-1) a zmenou expresie génov (proto-onkogén, tumor supresor gén). Dôkazy z laboratórnych štúdií in vitro a in vivo, klinických skúšaní a epidemiologického prieskumu ukazujú, že rastlinná strava má ochranný účinok proti rôznym druhom rakoviny. Dokonca bolo naznačené, že 7-31 % všetkých prípadov rakoviny by mohlo byť znížených potravou bohatou na ovocie a zeleninu.8

V rôznych štúdiách na zvieratách a in vitro sa ukázalo, že kvercetín inhibuje rast rakovinových buniek rakoviny prsníka, hrubého čreva, prostaty a pľúc.9 Prostredníctvom svojich antioxidačných vlastností bráni reaktívnym formám kyslíka v poškodzovaní DNA, ktoré vedie k mutačným zmenám. Rozsiahla klinická štúdia naznačila nepriamu úmernosť medzi príjmom kvercetínu a výskytom rakoviny pľúc.10 V inej štúdii vykázal kvercetín inhibičný účinok na rast melanómu a tiež ovplyvnil invazívny a metastatický potenciál u myší.11 Bioflavonoid kvercetín by mohol byť vážnou alternatívou na redukciu cisplatinou indukovanej nefrotoxicity.12 Ďalej sa zdá, že kvercetín inhibuje angiogenézu.13 Za normálnych okolností je angiogenéza v ľudskom tele prísne sledovaný proces. Patologická, neregulovaná angiogenéza sa vyskytuje pri rakovine.14 Zdá sa, že medzi inhibítormi angiogenézy hrá kvercetín dôležitú úlohu.15 Mechanizmus anti-angiogénneho účinku flavonoidov však nie je jasný. Možným mechanizmom môže byť inhibícia proteínkinázy (PK).16 Keďže mnohé PK sú onkogény, toto prináša možnosť, že kvercetín je účinná protirakovinová látka. Kvercetín je účinný pri inhibícii žiarením indukovanej aktivity PK-C. Aktivácia PK-C je jedným z prostriedkov dávajúcich nádorovým bunkám odolnosť voči žiareniu. Potlačenie aktivity PK-C kvercetínom môže byť jedným zo spôsobov, ako predísť rozvoju rezistencie voči žiareniu po rádioterapii.17

Ischemická choroba srdca:

Príjem antioxidantu kvercetínu chráni pred ischemickou chorobou srdca (IChS), spôsobenú oxidovaným LDL (zlý cholesterol). Pravidelný príjem flavonoidov v potrave môže redukovať riziko úmrtí na IChS u starších mužov.18,19 Navyše iná štúdia hlási nepriamu úmernosť medzi príjmom kvercetínu a hladinou celkového cholesterolu v krvi.20 Ukázalo sa tiež, že kvercetín je účinný inhibítor agregácie krvných doštičiek u psov a opíc.21 Hlavný účinok proti agregácii krvných doštičiek spočíva v inhibícii tromboxánu A2.22 Kvercetín inhibuje proliferáciu a migráciu buniek hladkej svaloviny aorty a agregáciu krvných doštičiek spolu s inhibíciou fosforylácie PK aktivovanej mitogénom. Tieto zistenia poskytujú nový náhľad a opodstatnenie potenciálneho použitia kvercetínu pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení.23

Diabetické komplikácie:

Bolo zistené, že kvercetín je inhibítor enzýmu aldehyd reduktáza, ktorý hrá úlohu pri premene glukózy (cukor) na sorbitol (alkohol) v tele. U osôb s diabetom sa rozvíjajú sekundárne problémy, ako je neuropatia, retinopatia, diabetická katarakta a nefropatia preto, že sa v tele vytvára sorbitol. Kvercetín preto môže mať priaznivý prínos pre nutričné zvládanie cukrovky, pre potvrdenie týchto účinkov, ktoré boli pozorované v nie ľudských pokusoch, je však potrebný ďalší výskum.24

Poruchy oka:

Predpokladá sa, že voľné radikály prispievajú k rozvoju niektorých porúch, vrátane katarakty a makulárnej degenerácie. Kvercetín predchádza týmto poruchám a lieči ich neutralizáciou týchto voľných radikálov. V štúdii s 3.072 dospelých s príznakmi makulárnej degenerácie poskytla istú ochranu pred rozvojom a zhoršovaním sa tejto choroby umiernená konzumácia červeného vína (zdroj kvercetínu).25 Pravidelná konzumácia tmavých bobúľ je prínosom pri prevencii makulárnej degenerácii.26

Dna:

Kvercetín vďaka svojej schopnosti inhibovať xantín oxidázu bráni tvorbe kyseliny močovej, čím zmierňuje príznaky dny.27,28

Neurodegeneratívne poruchy:

Štúdia naznačila, že silný antioxidant (kvercetín) v jablkách a v zelenine, chráni mozgové bunky pred oxidatívnym stresom, procesom poškodzovania tkanív spájaným s Alzheimerovou a inými neurodegeneratívnymi poruchami.29 Zdá sa, že kvercetín chráni mozgové funkcie inhibovaním tvorby vláknovitého amyloidu–beta, senilného povlaku v mozgu s Alzheimerovou chorobou.22 Na demonštráciu možných účinkov kvercetínu na kognitívny výkon u mladých aj starých etanolom intoxikovaných myší (zvierací model) bol vykonaný pokus, v ktorom dlhodobá liečba kvercetínom preukázala zvrátenie kognitívneho deficitu.30 Hoci je kvercetín relatívne stabilný počas varenia, čerstvé jablká sú spracované jablká, pretože látka sa nachádza najmä v ich šupke. Červené jablká majú všeobecne viac antioxidantov než žlté alebo zelené. Vďaka svojim inhibičným schopnostiam voči enzýmom COMT a MAO môže kvercetín zosilňovať antikatabolický účinok kombinovanej liečby L-dopa plus karbidopa. Výsledky ďalšej štúdie silno naznačujú, že kvercetín by mohol slúžiť ako účinný doplnok k liečby Parkinsonovej choroby L-dopou.31 Kvercetín má potenciál pre liečbu extrapyramídových nežiaducich účinkov neuroleptík, ako napr. haloperidolu.32 Kvercetín je tiež silný antioxidant, ktorý môže chrániť mozgové bunky pred poškodením.

Osteoporóza:

V jednej štúdii bola porovnávaná hustota kostnej hmoty u starších žien, ktoré pili, alebo nepili čaj. Ženy, ktoré čaj (kvercetín) pili, mali vyššiu hustotu kostí než tie, ktoré čaj nepili. Kvercetín z čaju môže byť zodpovedný za prevenciu osteoporózy.33

Peptický vred:

Zdá sa, že kvercetín hrá veľmi dôležitú úlohu v prevencii a liečbe peptického vredu. Spôsobuje zvýšenú sekréciu hlienu, čím slúži ako gastroprotektívna látka. Mnohé peptické vredy môžu byť zjavne spôsobené infekčnou baktériou, známou ako Helicobacter pylori. V in vitro štúdiách sa ukázalo, že kvercetín inhibuje rast tejto baktérie.34,35

Prostatitída:

Vo výhľadovej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii sa zistilo, že kvercetín pomáha pri chronickej prostatitíde kategórie III (nebakteriálna chronická prostatitída a prostodýnia). Tridsať mužov s touto diagnózou dostávalo buď placebo alebo 500 mg kvercetínu dvakrát denne počas jedného mesiaca. V liečenej skupine došlo k významnému zlepšeniu skóre na škále chronickej prostatitídy Národného Zdravotného Úradu.36 V nasledujúcej odslepenej pokračovacej štúdii dostávali ďalší muži tie isté dávky kvercetínu počas jedného mesiaca, tentokrát však v kombinácii s bromelaínom a papaínom, ktoré môžu zlepšiť absorpciu kvercetínu. V tejto štúdii dosiahlo 82 % mužov minimálne 25 % zlepšenie skóre.

Vírusové infekcie:

V inej štúdii bol preukázaný protivírusový účinok flavonoidov.37 Niektoré z vírusov ovplyvnených flavonoidmi sú vírus herpes simplex, respiračný syncitiálny vírus a adenovírus. Bolo popísané, že kvercetín má protiinfekčné a protireplikačné schopnosti. Prevažná väčšina týchto štúdií bola vykonaná in vitro, málo je známe o protivírusových účinkoch flavonoidov in vivo. Je niekoľko dôkazov, že flavonoidy v ich glykónovej forme majú silnejší inhibičný účinok na infekčnosť rotavírusu než flavonoidy v aglykónovej forme.38 Pre celosvetové rozšírenie HIV od 80-tych rokov sa skúmanie protivírusovej aktivity flavonoidov zameralo prevažne na HIV. V ostatných dvoch desaťročiach sa objavovanie a vývoj flavonoidov ako anti-HIV látok rozšírilo. Väčšina štúdií sa sústredila na inhibičnú aktivitu reverznej transkriptázy alebo RNA riadenej DNA polymerázy, bola však hlásená aj antiintegrázová a antiproteázová aktivita. Flavonoidy boli študované prevažne v in vitro pokusoch; preto doteraz nebol jasne preukázaný prínos flavonoidov k liečbe pacientov s HIV infekciou.39,40

Pre vyššie uvedené skutočnosti venuje výskum využitiu unikátnych terapeutických vlastností prírodných látok v preventívnej a podpornej medikamentóznej liečbe v súvislosti s imunitou stále širšiu pozornosť. Už dnes je zrejmé, že o účinkoch prírodných látok – antioxidantov, zvlášť bioflavonoidov (o. i. kvercetín, rutín, hesperidín, kurkumín a resveratrol) budeme počuť čoraz častejšie. Rozhodujúca bude správna voľba výživových doplnkov so zaručeným obsahom účinných látok, kvalitou, účinnosťou a bezpečnosťou, ako aj rada pracovníkov lekárne pri orientácii sa v ich výbere.

Literatúra:

1. Lombard K. A.: Investigation of the flavonol quercetin in onion (Allium cepa L.) by high-performance liquid chromatography (HPLC) and spectrophotometric methodology; J. of Food Composit. and Analysis, 2005.
2. Thornhill S. M., Kelly A. M.: Natural treatment of perennial allergic rhinitis; Alt. Med. Rev., 2000.
3. Kempuraj D. a kol.: Inhibitory effect of quercetin on tryptase and interleukin-6 release, and histidine decarboxylase mRNA transcription by human mast cell-1 cell line; Clin. Exp. Med., Dec. 2006.
4. Rigano D. a kol.: Antibacterial activity of flavonoids and phenylpropanoids from Marrubium globosum ssp. libanoticum; Phytother. Res., Dec. 2006.
5. Kim H. P. a kol.: Effects of naturally-occurring flavonoids and bioflavonoids on epidermal cyclooxygenase and lipoxygenase from guinea-pigs; Prostaglandins Leukot. Essent. Fatty Acids, 1998.
6. Yoshimoto T. a kol.: Flavonoids: potent inhibitors of arachidonate 5-lipoxygenase; Biochem. Biophys. Res. Commun., 1983.
7. Hanninen Kaartinen K. a kol.: Antioxidants in vegan diet and rheumatic disorders; Toxicology, 2000.
8. Muhammad A. a kol.: Chemopreventive actions of polyphenolic compounds in cancer; BioFactors, 2006.
9. Plakas S.M. a kol.: Absence of overt toxicity from feeding the flavonol, quercetin, to rainbow trout (Salmo gairdneri); Food Chem. Toxicol., 1985.
10. Knekt P. a kol.: Dietary flavonoids and the risk of lung cancer and other malignant neoplasms; Am. J. Epidemiol., 1997.
11. Caltagirone S. a kol.: Flavonoids apigenin and quercetin inhibit melanoma growth and metastatic potential; Int. J. Cancer, 2000.
12. Heloísa D. a kol.: Protective effect of quercetin on the evolution of cisplatin –induced acute tubular necrosis; Kidney & Blood Pressure Research, 2004.
13. Fotsis T. a kol.: Flavonoids, dietary-derived inhibitors of cell proliferation and in vitro angiogenesis; Cancer Res., 1997.
14. Fan T. P. a kol.: Controlling the vasculature: angiogenesis, anti-angiogenesis and vascular targeting of gene therapy; Trends Pharmacol. Sci., 1995.
15. Paper D. H.: Natural products as angiogenesis inhibitors; Planta Med., 1998.
16. Oikawa T. a kol.: Inhibition of angiogenesis by staurosporine, a potent protein kinase inhibitor; J. Antibiot. (Tokyo), 1992.
17. Varadkar P. a kol.: Modulation of radiation-induced protein kinase C activity by phenolics; J. Radiol. Prot., 2001.
18. Hertog M. G. a kol.: Flavonoid intake and long-term risk of coronary heart disease and cancer in the seven countries study; Arch. Intern. Med., 1995.
19. Hertog M. G. a kol.: Dietary antioxidant flavonoids and risk of coronary heart disease: the Zutphen Elderly Study; Lancet, 1993.
20. Arai Y. a kol.: Dietary intakes of flavonols, flavones and isoflavones by Japanese women and the inverse correlation between quercetin intake and plasma LDL cholesterol concentration; J. Nutr., 2000.
21. Osman H. E.: Grape juice but not orange or grapefruit juice inhibits platelet activity in dogs and monkeys; J. Nutr., 1998.
22. Tzeng SH, Ko WC, Ko FN, Teng CM. Inhibition of platelet aggregation by some flavonoids. Thromb Res 1991.
23. Hubbard G. P. a kol.: Ingestion of onion soup high in quercetin inhibits platelets aggregation and essential components of collagen-stimulated platelet activation pathway in man: A pilot study; Br. J. Nutr., Sep. 2006.
24. Costantino L. a kol.: 1-Benzopyran -4-one antioxidant as aldose reductase inhibitors; Med. Chem., 1999.
25. Cai J. a kol.: Oxidative damage and protection of the RPE; Prog. Retin. Eye Res., 2000.
26. Head K. A.: Natural therapies for ocular disorders. Part 1: diseases of the retina; Alt. Med. Rev., Oct. 1999.
27. Chang W.S. a kol.: Inhibitory effects of Flavonoids on xanthine oxidase; Anticancer Res., 1993.
28. Iio M. a kol.: Effects of flavonoids on xanthine oxidase as well as on cytochrome C reduction by milk xanthine oxidase; J. Nutr. Sci. Vitaminol. (Tokyo), 1986.
29. Heo H. J. a kol.: Apple Phenolics Protect in Vitro Oxidative Stress-induced Neuronal Cell Death; J. Food Sci., 2004.
30. Singh A. a kol.: Reversal of aging and chronic ethanol–induced cognitive dysfunction by quercetin, a bioflavonoid. Free Radic. Res., 2003.
31. Singh A., Pattipati S.: Quercetin potentiates L-Dopa Reversal of Drug Induced Catalepsy in Rats: Possible COMT/MAO inhibition; Pharmacology, 2003.
32. Naidu P. S., Kulkarni S. K.: Quercetin, a bioflavonoid, reverses haloperidol induced catalepsy; Methods find Exp. Clin. Pharmacol., 2004.
33. Hegarty V. M. a kol.: Tea drinking and bone mineral density in older women; Am. J. Clin. Nutr., 2000.
34. Martin M. J. a kol.: Antioxidant mechanism involved in gastro protective effects of quercetin; Z. Naturforsch. [C],1988.
35. Alarcon-de-La-Lastra C. a kol.: Antiulcer and gastroprotective effects of quercetin: a gross and histological study; Pharmacol.,1994.
36. Shoskes D. A. a kol.: Quercetin in men with category III chronic prostatitis: a preliminary prospective, double-blind, placebo-controlled trial; Urology, 1999.
37. Wang H. K. a kol.: Recent advances in the discovery and development of flavonoids and their analogues as antitumor and anti-HIV agents; Adv. Exp. Med. Biol., 1998.
38. Bae E. A. a kol: In vitro inhibitory effect of some flavonoids on rotavirus infectivity; Biol. Pharm. Bull., 2000.
39. Vlietinck A. J. a kol.: Plant-derived leading compounds for chemotherapy of human immunodeficiency virus (HIV) infection; Planta Med., 1998.
40. Ng T. B. a kol.: Anti-human immunodeficiency virus (anti-HIV) natural products with special emphasis on HIV reverse transcriptase inhibitors; Life Sci., 1997.

   
Vrátiť sa na začiatok