Črevné baktérie a mozog
Možno ste už počuli o tom, aké dôležité sú probiotiká pre vaše trávenie, ale vedeli ste, že môžu ovplyvniť aj iné funkcie v tele, dokonca aj v našom mozgu? Začnime tým, čo sú probiotiká…
Probiotiká sú prospešné baktérie
Slovo probiotikum je odvodené od slov pro, čo znamená „pre“, a biotic, čo znamená „život“; preto termín „probiotikum“ znamená podporu života. Baktérie žijúce v našom tele sa nazývajú aj mikrobióm. Mikrobióm v našich črevách sa skladá z približne 100 biliónov mikrobiálnych buniek a najmenej z 300 rôznych druhov.1 To znamená, že naše črevné baktérie prevyšujú počet ľudských buniek v našom tele desaťkrát!2 Alebo inak povedané, počet génov v črevnom mikrobióme je 100-krát vyšší ako celkový počet génov v hostiteľskom človeku.3 Môže sa zdať zvláštne, že máte vo svojom tele viac bakteriálnych génov ako vlastných génov, ale práve preto sa na ľudí teraz pozeráme skôr ako na superorganizmus.
Čo robia probiotiká?
Výskum ukazuje, že probiotiká (v závislosti od druhu a účinnosti) môžu ovplyvniť mnoho rôznych oblastí v tele vrátane:
• Pomáhajú pri trávení sacharidov4
• Podporujú vitamíny skupiny B5
• Bojujú proti baktériám a vírusom6
• Pomáhajú nášmu imunitnému systému7
• Pomáhajú pri príznakoch syndrómu dráždivého čreva (IBS)8 a príznakoch črevného ochorenia9
• Ovplyvňujú správanie a kognitívne funkcie10
Črevné baktérie, ktoré sú prínosom pre zdravie čriev, sa zdajú byť logické, ale možno si kladiete otázku, ako by mohli ovplyvniť náš mozog?
Tráviaci systém a mozog sa navzájom regulujú prostredníctvom niekoľkých rôznych dráh a táto komunikácia sa nazýva os črevo-mozog.11 Náš mozog pomáha regulovať to, čo sa deje v našom tráviacom systéme, prostredníctvom črevného nervového systému. To zahŕňa pohyb potravy tráviacim traktom, vylučovanie hlienov, vstrebávanie živín a prietok krvi. Výskum teraz ukazuje, že to funguje aj naopak. Že črevo môže ovplyvňovať funkciu a správanie mozgu prostredníctvom toho istého črevného nervového systému.12
Ako funguje os črevo–mozog?
Súvisí to so schopnosťou mikrobiómu ovplyvňovať našu imunitu. Črevá obsahujú najviac lymfoidného tkaniva v ľudskom tele, ktoré sa nazývajú črevné lymfoidné tkanivá, alebo GALT. Hlavným účelom týchto tkanív je chrániť telo pred inváziou škodlivých baktérií. Mnohé z týchto imunitných buniek GALT dokážu prejsť hematoencefalickou bariérou, kde potom môžu priamo modifikovať aktivitu imunitných buniek v našom mozgu, ako aj ovplyvňovať neuróny.12
Boli nájdené súvislosti medzi symptómami duševného zdravia a poruchami čriev
Toto zaujalo výskumníkov, aby študovali os črevo-mozog. Napríklad viac ako 50 % pacientov s IBS má tiež úzkosť alebo depresiu12 a „abnormálne hladiny úzkosti sa nachádzajú až u 40 % pacientov so zápalovým ochorením čriev“.13
Mikrobióm je vzrušujúcou novou oblasťou zdravia, pričom denne sa publikujú výskumy, ktoré ukazujú vplyv na naše trávenie až po naše myšlienky a emócie.
---------------------------------------------------------------------
1 Chung HJ et al. (2018). Metabolomics and Lipidomics Approaches in the Science of Probiotics: A Review. J Med Food. Nov;21(11):1086-1095.
2 Ince MN et al. (2016). Understanding Luminal Microorganisms and Their Potential Effectiveness in Treating Intestinal Inflammation. Inflam Bowel Dis Jan;22(1):194-201.
3 Walker WA (2017). The importance of appropriate initial bacterial colonization of the intestine in newborn, child, and adult health. Pediatr Res. Sep;82(3):387-395
4 Han YR et al (2014) Production of α- and β-galactosidases from Bifidobacterium longum subsp. longum RD47. J Microbiol Biotechnol. May;24(5):675-82
5 Arreola SL et al. (2014). Two β-Galactosidases from the Human Isolate Bifidobacterium breve DSM 20213: Molecular Cloning and Expression, Biochemical Characterization and Synthesis of Galacto-Oligosaccharides. PLoS. 9(8): e104056.
6 Ren DY et al. (2013). Lactobacilli Reduce Chemokine IL-8 Production in Response to TNF-α and Salmonella Challenge of Caco-2 Cells Biomed Res Int. : 925219.
7 Liu Y et al. (2018).Probiotics in Autoimmune and Inflammatory Disorders. Nutrients. Oct;10(10):1537.
8 Didari T et al. (2015). Effectiveness of probiotics in irritable bowel syndrome: Updated systematic review with meta-analysis. World J Gastroenterol. Mar 14;21(10):3072-84.
9 Alagon Fernandez Del Campo P et al. (2019). The Use of Probiotic Therapy to Modulate the Gut Microbiota and Dendritic Cell Responses in Inflammatory Bowel Disease. Med Sci (Basel). Feb 22;7(2). Pii:E33
10 Stilling RM, Dinan TG, and Cryan JF (2014). Microbial genes, brain & behaviour – epigenetic regulation of the gut-brain axis. Genes, Brains and Behav. Jan;13(1):69-86.
11 Kim N et al. (2018). Mind-altering with the gut: Modulation of the gut-brain axis with probiotics. J Microbiol. Mar;56(3):172-182.
12 Kim YK & Shin C (2018) The Microbiota-Gut-Brain Axis in Neuropsychiatric Disorders:Pathophysiological Mechanisms and Novel Treatments. Curr Neuropharmacol. 16(5):559-573.
13 Bannaga AS & Selinger CP (2015). Inflammatory bowel disease and anxiety: links, risks and challenges faced. Clin Exp Gastroenterol Mar 23;8:111-7.
